Lug - V lesnom háji

Idylickú slovenskú dedinu na svahy Fruškej hory si bolo možné niekde v Tatrách ľahko predstaviť. Napriek tomu je realita menej romantická. Keď z dediny, ktorá mala menej ako 1 000 duší, niekoľko stoviek pôjde cestou starej vlasti, veľa vecí sa výrazne zmení.

Ak nie ste horolezec alebo nemáte chatu na Koruške, zrejme k srdcu, pravdepodobne ste o Lugu nikdy nepočuli. A nemáte dôvod prepínať sa. Hoci sa nachádza iba päť kilometrov od cesty vedúcej z Nového Sadu cez Beočin a Susek k chorvátskym hraniciam. Lug je v skutočnosti dokonale zastrčený. Po prvé, v centre mesta Susek si pravdepodobne ani nevšimnete skryté a skromné ​​smerovky, ktoré vás nasmerujú k odbočeniu vľavo smerom k Lugu. A ak tak urobíte, vedte, že autobus odchádza do Lugu, ale ďalej nejde (vracia sa späť). Preto sa do dediny dostanete len vtedy, ak ste to práve plánovali.

A my sme. A nečinili sme pokánie, pretože Lug je v mnohých ohľadoch špeciálne miesto. V prvom rade má ako zriedkavé narodeniny. Všetko to začalo už pred viac ako sto rokmi, keď tu gróf chcel vyčistiť hustý les a získať potrebnú pôdu. Hovor rozšíril na potenciálnych pracovníkov. Ukázalo sa, že Slováci evanielickej viery z Gložian, Petrovca a Kulpinu sa objavili ako prví. Boli tradične najchudobnejšou časťou slovenskej komunity a pohotovo prijali pozvanie prísť na okraj Fruškej hory a vziať sekery do svojich rúk.

Od skorej jari do jesene vyčistili les a na konci sezóny sa vrátili do svojich dedín. Pretože boli cenné a ich zárobky boli vyššie ako doma, chceli tu zostať celý rok. Postupne sa k nim začali pridávať ženy. Gróf využil svoj elan a ponúkol im možnosť získať za priaznivých podmienok pozemok a postaviť si dom. V roku 1902 sa tak vytvoril Lug.

Park, centrum dedinky Lug

Podľa oficiálneho sčítania ľudu dnes tvoria Slováci 96 percent populácie. Tieto informácie sa však nemusia zamieňať. V meste Lug nie sú žiadne domy, ktoré nie sú slovenské. O toto malé percento „ostatných“ sa postarali ich svokra a svokre, ktorí sem prišli. Samostatne na tejto slepej horskej ceste vytvorili Slováci dedinu, ktorá miniatúrne vyzerá ako Tatry. Majú evanjelický kostol, svoju vlastnú školu, dom kultúry, dom zdravia, poštu, su vybavené: elektrina, voda, plyn a tomu neveríte - dokonca ani odpadové vody. Vzhľadom na to, ako osada vznikla, sú pozemky malé. Každý, kto má ráno ornú pôdu, sa považuje za vážneho pestovateľa.

Lug mal v minulosti všetkých blizko 1 000 obyvateľov a dnes ich je sotva 500. Existuje veľa prázdnych domov. A dokonca ani epitet, že táto dedina s najmladšou populáciou vo Vojvodine už sotva stojí. Dôvod je ľahko uhádnuteľný. Mládež a potom staršie osoby najskôr využili slovenský pas, ktorý otvoril dvere do Európskej únie. Na druhej strane, do včera mal každý dom v cementárni Beočin aspoň jedného zamestnanca. V súčasnosti sú traja z nich zamestnaní v dedine. Matematika je jasná. Je pravda, že na Slovensku nie je situácia tak blízko ako v Rakúsku alebo Nemecku, ale opäť je oveľa výnosnejšia ako doma. Nikto nevie presný počet tých, ktorí odišli. Ale všetci sme v horkom vtipku požiadali, aby sme v noci neprišli do dediny a spočítali počet spiacich ľudí. Hovorí sa, že by sme si uvedomili, že ich je oveľa menej, ako predpokladáme. Samozrejme, každý sa takmer vyrovnáva s osudom. Migrácia je súčasťou sociálneho procesu v celej Európe, takže Lužania nevidia veľa miesta na živenie.

MED AKO DEDINSKÁ ZNAČKA

Ma Lug podujatie s názvom "V lipovom chládku a medovom sládku". Je to festival medu a medových výrobkov, ako aj iných včelích výrobkov, ktorý sa doteraz konal petkrát. Za festivalom stojí Kultúrna a umelecká spoločnosť Mladost Lug a Združenie žien Usilovné včielky Lug. Celkovo je celá dedina v znamení včiel. V čase bývalej Juhoslávie bol med dobre žitý, dokonca sa vyvážal do Slovinska. Teraz sú medary reorganizované a v dedine už existuje asi dvadsať vážnych. Boli sme v domácnosti Pavela Bažalja, ktorý topil vosk z 300 úľov pred nami. S trochu múdrosti a dobrého marketingu by mal byť med z tohto ekologického prostredia na svahoch Fruškej hory značkou celého mesta Lug.

Potrebujú jednoducho použiť to, čo majú k dispozícii. Najprv sa dedina nachádza medzi Fruškou horou a Dunajom, relatívne blízko mesta Novi Sad. A predsa to nie je „zakričané“ ako v niektorých, v ktorých je viac víkendov ako trvalých obyvateľov. Takže na jednej strane pokojné a zdravé prostredie a na druhej strane skutočnosť, že je tu všetko lacnejšie ako v niektorých okolitých dedinách - nechajte realistickú nádej, že Lug bude vždy dosť atraktívny na život. Obec prežije. Samozrejme, že sa mi to nepáčilo. Hovorí sa o tom, že futbalový klub bol najprv rozpustený a až potom aj časť folklóru pre dospelých. Ľudia sa zmenšujú... ale tí, čo zostanú, si nemyslia, že sa vzdávajú. Keby ich starí muži boli pred sto rokmi malí, Lug by tam nebol. Dnes je na ich zachovaní.

KEĎ ŠKOLA JE DRUHÝ DOM

Lug má základnú školu, ktorá je katedrou školy Jovan Popović v Suseku. Jazyk je vyučovaný samozrejme po slovensky. Miluška Baďonski Kolár je učiteľkou prvéj a tretéj triedy. Má 13 žiakov. Ďalších 11 je v triede spájajúcej druhú a štvrtú. Návštevníkom, ktorí pochádzajú napríklad z Nového Sadu, všetko vyzerá idylické. Žiaci v polkruhu, sledujú, čo Miluška hovorí jedným, a potom druhým. Atmosféra v zozname pripomína mestské školy šťastných 70-ích rokov. Radosť však nechýba. Osada je malá, takže deti, všetky rovnaké s učiteľom, prakticky celý deň visia. A doslova majú spoločné detstvo. Rovnako ako generácia svojich rodičov budú ho pamätát celý život.

PRÁZDNA SCENA

Anna Čelovská nebude rád že o tom hovorime, ale ona je „dušou“ Lugu. Je vedúcou miestnej komunity, sekretárkou miestnej kancelárie, registrátorkou, predsedníčkou Kultúrnej a umeleckej spoločnosti Mladost a mimochodom, je aktívna vo všetkom, čo môže v osade pôsobiť. Z nej sa dozvieme, že miestny hudobný klub býval viac ako 100 členov v troch hračkách a dvoch speváckych skupinách. Pred niekoľkými rokmi dostali moderný kultúrny dom, ktorý má vynikajúcu scénu a priestory na plynulú aktivitu a viacnásobné použitie. Ale keď prišiel nový kultúrny dom - ľudia odišli. Práve v čase, keď človek mohol pracovať v perfektných podmienkach, pracuje stále menej a menej. Preto Anna odhaľuje, nie bez symboliky, že ich ďalším cieľom je vytvorenie „etno-izby“. Prinajmenšom svedčí o tom čase.

Pokiaľ ide o priezvisko, ak mate priezvisko Kolár, Kukučka alebo Hrubík, musíte tiež uviesť Lug v spise prezývka. Bez neho nebudete vedieť, kto ste, pretože polovica dediny je v týchto troch priezviskách. A o dôležitosti tradície tu platí aj o domoch. Ten, ktorý  je vlastní Rudo Kolár na ulici Fruškohorská, je dobrým príkladom toho, o čom hovoríme. Dom je ako staré idylické pohľadnice. Je modrý, v slovenskom štýle a riadi sa šľachtickou logikou Vojvodiny. Len na cukrársku tyčinku. Ak jedného dňa príde s ekologickým cestovným ruchom, domy ako Kolárov budu mať oveľa vyššiu cenu ako tá súčasná. V dedine sú stále niektoré a možno by sa to malo považovať za pozvanie pre niekoho, aby ich bral vážne.

(vm.rs, Ilija Tucić)